piatok, 29. septembra 2017





      Chorvátsko - september 2017
      Piata kopáčska akcia Aragonitu na Istrii
       Túto jeseň už vôbec nemal kto s nami vycestovať i napriek mnohým proklamovaným odkladom účastí z našich letných
       akcií na jeseň, kedy vraj bude všade menej ľudí a nebude už taký pekelný hic na slnku, no napokon nikto tieto výhody
       jesene prakticky nevyužil... No my sme na akciu predsa len vyrazili aj keď len v trojici. A nebanujem hoci sa mi šlo
       do tohoto výjazdu veľmi preveľmi ťažko. Ako organizátora na mňa doľahla najprv depresívna nálada, nielen s chladného
       a ponurého upršaného počasia, ale hlavne po tom ako postupne medzi ľuďmi opadol akýkoľvek predtým prejavený záujem
       a odhodlanie vyraziť na túto jesennú akciu, ktorá mala byť účasťou najbohatšia.(Prvých 141 foto)

            Je to škoda že programy jednotlivých letných akcií sa museli okresávať kvôli malej účasti záujemcov i kvôli
            horúcemu počasiu. Takto som prišiel o možnosť fotografovať na Plytviciach a vo Velebite, ale i v Julských Alpách.
            Na predposlednej akcii sme Julskými Alpami len prebehli a aké foto sa podarilo vyprodukovať len tak spakruky....
             Keď sa Kazimír Miculinič v Zagrebe dozvedel že prídeme na Istriu hoci už mal voľno pricestoval kvôli našej výprave
             opäť na Baredine... čakal že príde veľká výprava....

             Západ slnka nad Červarom
             Keď sme docestovali čakali nás už so Silviom a Sunčicou v dobre vyhriatej jamarskej základni kde už takto príjemne
             praskal oheň v krbe....
            Okrem príjemného tepla už na nás čakala aj vynikajúca večera..... To že som sa dozvedel že na základňu dorazí
            aj Kazo ma definitívne presvedčilo že vyrazíme a dobre sme urobili.... Ostať tu v tej dusnej Slovenskej atmosfére kde
            nikto nič nemôže a všetci sú chorí a nascípaní naozaj nestálo za to....
           Večera bola skutočne kulinárskym zážitkom a atmosféra medzi starými priateľmi nás úplne pohltila....

            Aj touto cestou chcem dievčatám poďakovať za obetavú prácu vo Vergotinskej jaskyni.... Za posledných
            12 mesiacov sme na šiestich zahraničných akciách vytiahli zo sondy vo Vergotinskej jaskyni 762 prepraviek
            sedimentu. Z toho v roku 2017 na piatich akciách 582 prepraviek. Na prvej akcii na jeseň v roku 2016 sa zo
            sondy vyťažilo 180 nákladov - 13 účastníkov. Na prvej tohoročnej akcii na začiatku leta dokonca 245 prepraviek
            - 9 účastníkov Na ostatných 4 menších horko ťažko pozliepaných akciách podporovaných zväčša len nejasky-
             niarmi sa vyťahalo dohromady 364 nákladov terra rosy. Je to však lepšie ako keby sa žiadne akcie neboli konali
             treba však pripomenúť že sme ťahali matériál už z väčšej vdialenosti a v ťažšej viskozite v mokrom prostredí...
             More bolo svieže a Magduš nám spravila na Červare takéto pekné foto.....
            Ťažká nakladačka lepkavého mokrého bahna - druhá nočná akcia v jaskyni.....
            Srdečná atmosféra  u Silvia na jamarskom dome..... pripili sme si tradičnou domácou travaricou....
             Zaujímavý a dramatický bol priebeh hneď prvej akcie..... Veľké prietrže mračien spôsobili na Istrii problémy a
             podzemie nestačilo hltať množstvo spadnutej vody čo napokon spôsobilo v jaskyniach značné zmeny.. ale o tom
             až neskôr.....
            Zlato striebro a alabaster na vode.... alebo jednoduchšie mramorová voda.... je jednoducho úžasná
            Slávka v pondelok ťahala materiál na skládku..... ja som ťahal a vyhadzoval prepravky z jamy a prepriahal...
            Magduš ťahala v chodbe a Kazo intenzívne pracoval na čelbe....
             V tráve sme narazili aj na takéhoto mimoňa....
              V priestore Nora Mojsejova sme vydolovali dosť priestoru pre zorientovanie....
              Krásavicu som zobral do dlane a obzreli sme si ju trochu bližšie.... Takýto barokový hmyz to je pre fotografa zážitok
              i príležitosť....
             Vonku pršalo a bolo ponuro. Silvio ukazoval na mobile foto koľko vody dokázal hltať závrt Speleolit. Hotový
             vodopád. Ak to tam vôbec nie je upchaté tak Speleolit môže byť zaujímavým pracoviskom do ktorého stojí za to
             sa v budúcnosti pustiť
             Dorazili sme v nedeľu podvečer a hneď v pondelok ráno sme vyrazili na prvú akciu do upršaného dňa.... Magduš na
             čelbe na našej druhej akcii naložila celkom 30 nákladov mokrého ťažkého lepkavého ílu....
             Na základni bolo vždy útulne a Silvio nás často navševoval....
             Ťažili sme sediment na pravoboku smerom ku vyhrabanej brázde do volnejšieho priestoru.... Velké svetla nám
             veľmi spríjemňovali atmosféru pri práci. Bol to doslovne veľký sveteľný konford.... Rozhodol som sa že nakúpim
             ešte jedno alebo dve takéto svetla plus 4 náhradné batérie.
            V pondelok na prvej akcii sme boli posilnený vždy usmievavým Kazimírom....
              Netopiera zaveseného na strope chodby sme si všimli až na fotografii....
             Silvio i Sunčica s Kazimírom čakali že nás príde oveľa viac. Zabudol som doma aj náradie lopatky a kopáč. Silvio
             nám náradie v pondelok ráno nakúpil. Kúpil aj čižmy do vody a ochranné rukavice
             Západy slnka na Červare vedia byť romantické......
             Presun jaskyňou k pracovisku.....
             Napriek špatnému počasiu v prvý deň je atmosféra na základni skvelá.... Som rád že sme vyrazili.... a už viac nebudem
             váhať. Aj s malou osádkou je tu fantasticky.... Tesne pred odchodom ma prepadla taká extrémna depresia
             sprevádzaná čudnými psychosomatickými prejavmi že som bol na smrť vyľakaný a keď hovorím na smrť tak na
             smrť a strašne som sa bál v takom stave vycestovať. Držalo ma to ako v žeravých kliešťoch v nedeľu takmer
             celú cestu. Napätie a zlé pocity zliezli so mňa až v Maribore a definitívne až keď sme dorazili k morskému
             pobrežiu na Zelenú lagúnu a potom sme sa zastavili v Kauflande kde som si kúpil obľúbený jogurt s červeným
             hroznom a čučoriedkami... aký človek nikde inde nekúpi... len tu v Chorvátsku....
              Na poslednej akcii sme matroš - lepkavé bahno ťahali len nad výkop do tzv. medziskládky.... v bahne som cítil
              niečo ako saponáty. Pracovali sme len traja preto že Kazo večer odchádzal do Zágrebu
              A určite neuhádnete akú rybaciu nátierku sme okoštovali... tú z tej smradľavej sušenej ryby čo Peťo Sliačan
              ukrýval v stane Mira Kudlu. Dávali sme si nátierku z Bakalára:-DD Nuž a bola to naozaj skvelá labúž....
             Ďen pred návratom na Slovensko sme dali druhú nočnú akciu preto že sme vzácne slnečné dni chceli naplno
             využiť pobytom ešte na teplom jadranskom pobreží....
              Prežiarená cirkulácia morskej vody na bielom pobrežnom mramore....
             Kudlanka nábožná - modlivka tak takého kusa sme tu ešte nevideli..... bola celkom prítulná
             V tomto maglajzi bola lopatka celkom nepoužiteľá. Prepravka sa najlepšie nakladala rukami.... Ešte že sme
             mali tie nové rukavice. Bahienko ako v Juránskej jaskyni... V tejto časti jaskyne bolo intenzívne mokro....
            Na konci prvej akcie takto kolovala sedemdecka vína...
            Pri nočnej akcii sme použili už len jedno lano na ťahanie prepravky len do manipulačného priestoru....
              Kazimír pri práci na čelbe....
             Kanibalka pažravá tak toto je unikátny živočích.... taká zelená žienka domáca:-)
            Pred zalezením do výkopu. ... Najprv zaliezala k čelbe Magda, ale nebolo jej dobre a nemohla v plazivke vydržať.
            Bolo jej veľmi teplo tak sa zobliekla, ale jednoznačne pocítila nevolnosť a zadýchanosť niečo ako depresiu....
            a bolo zavarené na problém.... ešte sme netušili o čo ide.....
             Pozlátená čistota vody na pobreží.....
             Pri tých západoch som nedokázal byť moc inovatívny....
             Slniečko pekne opalovalo.... na pobreží bolo úžasne....
             Transport v podzemí....
            Škoda že som tento západ slnka kvôli nočnej akcii nemohol ridne zužitkovať.....
            Vďačnosť je bránou do srdca.....
            Meditácia je zdraviu veľmi prospešná potvrdila to už aj veda.....
             V pondelok ráno po nákupe náradia sa chystáme do dažďa....
             Skrátka ráno to vôbec nevypadalo na pekný deň....
            Ale my sme nestrácali dobrú náladu a sme odhodlaní skúsiť vyťahať nejaký íl z čelby.
            Balíme potrebnú výstroj z kufra auta do batohov....
            Máme všetko čo treba....
            Krátky pochoďák po známej polnej cestičke v tradične dobrej nálade napriek upršanému ránu....
             Zaliezame medzi tŕnie a chrastie ku vchodu do jaskyne.....
             Tak v takomto počasí sme tu už dlho neboli.... tohoto leta rozhodne ešte nie....
            Rýchlo sa prezliekame do kombinéz.... Slávka ma mimoriadne dobrú náladu a dobrú vôľu....
            Najdlhšie všetko trvá mne v pohotovosti musí byť fotoaparát pre jaskyňu a vybalené a zložené oba leflektory plus
            náhradné svetlá a všetko v batohu čo treba....
             Zaliezam do diery posledný keď som všetkým nadelil svetlá a potrebný matroš....
           Pri Ninovom odkaze pre budúce ľudstvo......:-)
            A sme konečne všetci pod kamennou klenbou.... ako vždy nasleduje rýchle fotenie po ceste ku pracovisku...
            Toto tu nikto nemá rád to neustále fotenie... hneď na začiatku akcie, ale viem že nebude čas fotiť hore v krajšej
            časti jaskyne preto že treba predovšetkým ťažiť....
                Ale aspoň pár pozičných záberov treba urobiť.... stoja síce za figu drevenú ale skúsiť som musel....
            Skládka nám pekne zúžila prístup k pracovisku..... Bude ju treba v budúcnosti ťahať na povrch...
            Z velkými leflektormy sa fotí len ťažko vznikajú veľké plochy s prepalmi ktoré sa nikam nedajú schovať. Leflektory
            budú veľmi dobré vo väčších priestoroch len ich treba objaviť...
            Na čelbu mala vyraziť Magduš ale hneď v úvode plazivky jej prišlo nanič prepadla ju depka a bolo jej veľmi teplo.
            Musela povyzliekať vrstvy pod kombinézou a pokúsila sa to rozdýchať.... Dohadujem sa s Kazom či by nešiel na
            čelbu on. Súhlasí. Ani ja sa necítim tiež moc vo forme a preto sa na člebu nehrabem....
            Magduš bude pomáhať ťahať dolu v chodbe...... Zistili sme že rúčku lopatky sme skrátili málo mala byť ešte kradšia...
            Kazimír ešte rozplieta lano na ťahnie prepraviek ku skládke.....
            Môj post bude tu pri ťahaní dvýhaní a prepriahaní prepraviek.... netušil som ešte aké to bude na tejto akcii ťažké...
             Idem s Kazimírom na čelbu..... ukázať čo treba kopať.
             V chodbe rašia pliesne a akosi ťažko sa v nej dýcha....
              Prešiel som len k Nore a chytá ma panyka a som akosi moc zadýchaný.....
             Asi sa to vo mne rozbehlo. Nemôžem tu vydržať a vytláča ma to von... hnusný pocit... toto sa mi tu ešte nikdy nestalo
             a v takejto intenzite... Vysvetlujem že treba rozkopať a naložiť tú pravú stranu... aby sme sa dostali priamo ku kanálu
             ktorý som Kazovi ukázal a pálil som chodbou do väčšieho priestoru....
             Nuž ale ani tu mi nebolo najlepšie... ťažko som dýchal ako keby tu nebolo dosť vzduchu... Tak tu nevydržím budem
             musieť odtiaľto utiecť a celá akcia bude v trapu... Ale to som nechcel keď sme sa už rozvinuli do formácie...
             Snažil som sa zastabilizovať a začali sme ťažiť a ťahať prepravku za prepravku. Šlo to rýchlo za sebou. Kazo
             rýchlo a bez väčšej námahy nakopával zboku gravitačne priamo do prepravky tak že frekvencia bola rýchla. Bolo
             mi teplo potil som sa bol som stále zadýchaný a srdce bilo ako splašené
            Magduš zaskakuje za Slávku ktorá šla von pre flašku vína.... Po dvanástej prepravke sa mi zdalo že som na konci
            zo silami. Skrátka som nevládal a už som to chcel vzdať...
             Slávka došla s vínom....
            Baby si dali ale ja som pil len vodu strašne ma sušilo.....
            Magduš ma presviedčala že je to len depka aby som vydržal aspoň po dvadsiaty náklad. Zaťal som teda zuby. Také
            niečo som tu ešte nezažil a keď, vždy som sa stabilizoval.... Bál som sa že je to niečo vážne niečo ako srdcová
            slabosť. Skrátka stále som cítil zadýchanie nedostatok vzduchu, sucho v krku, teplo, nevládal som, ale ťahal som
            a vyhadzoval prepravky z jamy ďalej.
            Nakoniec som dal babám foťák a posla som ich na čelbu pozrieť Kaza. Slávka keď sa odtiaľ vracala hovorila
            že je tam veľmi vydýchaný vzduch.... že je to nebezpečné a človek by tam mohol aj odpadnúť....
            Až vtedy som si začal uvedomovať že skutočne je tu špatný vzduch skrátka málo kyslíka.... a že to mi rozbehlo
            panickú reakciu...
            Ale také niečo sme tu nikdy nezažili. Kazimír ale presne vedel o čo ide tvrdil že stačí aby bolo vo vzduchu len
            málo CO2 a už to človek výrazne cíti....
             Pokiaľ sa len málo zvýši obsah CO2 vo vzduchu zadýchavame sa je nám teplo a pociťujeme pri práci zvýšenú
             námahu..... Lenže taký vzduch tu ešte nikdy nebol uvedomil som si že na Istrii hodne pršalo a vody v podzemí sa
             museli hodny zdvyhnúť a nánosy splaveného ílu mohli upchať miesta kadiaľ prúdil prievan
             Alebo zdvyhnutá hladina vôd mohla vytlačiť viac CO2 do jaskynnenj chodby? Alebo sa zdvyhli hladiny polosifónov
             tak že vznikli syfóny...?
             Voda zo stropu doslova pršala....
            A tak sme po 20tich prepravkách radšej ukončili akciu.... čo ma mrzelo a mal som pocit že z jaskyne ani
            nevyleziem:-) Také sa mi tu ešte nestalo... Mrzí ma to ale pre dnes stačilo.... Nemám zrovna najlepší deň.
               Keď som sa ale vydýchal nálada sa mi postupne zlepšovala..... foťák začal blbnúť.  Blesk mi v ňom nefunguje
               už dávno....
              Kazimír doniesol z čelby kosť z kravy.....
            Foťák zaostroval len do vzdialenosti jedného metra. Mal som nastavenú automatiku. Niečo sa muselo pobabrať
            ale ja som si toho ani nevšimol. Osádke začalo byť veselo... Víno urobilo svoje....:-)
            Ja som pre istotu abstinoval a pil som len čistú vodu aby ma náhodou nevyvrátilo....
             Že to dnes skončí takto pri 20tich prepravkách som naozaj nečakal.... mne je z toho smutno...
             No aspoň je ostatným veselo:-)
            Slávka balí lano. Pre istotu tu nenechávame nič.Nie som v stave uvažovať o tom že by som sa sem na tejto akcii
            ešte dokázal vrátiť.
            Lenže vonku sa situácia razantne zmení. Mali ,sme tie laná radšej nechať v jaskyni. Rozmazaná spomienka na
            nepodarenú akciu....
              Keď sa darí tak sa darí,,,, Keď si pomyslím že sme mohli vytiahnúť minimálne 40 nákladov keby nebolo tej mojej
              panickej poruchy je mi z toho ešte viac špatne.
              Hneď ako som sa vytrepal von foťák odrazu začal ostriť.... odrazu som ako rybička...
            a vôbec nič mi nie je..... A spomínam si na moju prvý príhodu s vydýchaným vzduchom v stratosférickom
            povodňovom kanály v Jaskyni nad vyvieračkou. Práve tam sa mi panické stav rozbehli. Bolo to pred 31 rokmi a stále
            s tým musím zápasiť. Je to to najhoršie čo sa jaskyniarovi môže stať.... Už vyše tridsať rokov s tým bojujem
            a obmedzuje ma to takmer vo všetkom nielen v každej práci vlastne ma to brzdí v každom ohľade...
            V jaskyni sme schovávali aj veci pred dažďom....
            Máme teda čo pratať von.....
            Privítal nás akýsi veľký jas a príliš čerstvý vzduch.....
            Normálne vyšlo slnko a vidíme aj kus modrej oblohy no sláva..... dnes ešte pôjdeme aj k vode....
             Je niečo po druhej hodine.... schyluje sa k selfovaniu...

                Magda pozerá koľko má neprijatých hovorov.....
             Mobily sú dnes na to ako stvorené....
              Najprv na jeden mobil....
             Potom na druhý......
              Fešáci to sa musí nechať....
             Magda má vraj roztrhnuté gate....:-) Radšej nezaberám....:-)
           A je z toho hrozná psina....
             A ešte tradičný výkop pred orientačným pahýľom:-)
              A potom sme našli tohoto krásneho zeleného brouka.... pekne vypasený kus.... a pózoval skvelo...
             Tá už musela zožrať nejedného nápadníka..... držme sa my len od nej čo najďalej je to žrút....

              A ešte raz prérijná kudlanka....
             Mokrí a zablatení....
              Zasvinili sme celú cestu....
             V aute ale vládne dobrá nálada najhoršie už máme za sebou...
              Slávka ukazuje Kazovi ako treba zapózovať .....
              Tak že takto to má byť....:-)
               Slnko tu vyšlo prvýkrát po viac ako týždni.... hneď sme dali všetko sušiť....
             Hneď nás víta Silvio a pýta sa ako bolo v jaskyni....
              Nuž moc sme sa chváliť nemohli....
              Kazimír vysvetlil že v jaskyni bolo CO2 že sme tam dlho nevydržali.... Silvio navrhuje aby sme sa na to vykašlali
              a radšej využili nastávajúce pekné počasie pri mori.Hovorí že bude lepšie keď budeme pracovať v závrte
              Speleolitu. Ale ja sa ďalšej akcie vo Vergotine nevzdávam chcem zistiť ako tam budem reagovať teraz keď viem
              čo mi tam panický stav spôsobovalo....
             A tak sa ideme pekne naobedovať.
             Baby rýchlo navarili...
             Pekne to rozvoniava....
             Nakladanie porcií....
             Ešte natrieť syr na trelci na každú porciu....
              Dôležité je že je stále veselo a dobrá nálada.....
             To bude bašta
              Aj mne aj mne.....:-)
              Tak že dobrú chuť najskôr sme však dali aperitív....
             Po neskorom obede Kazimír odišiel za povinnosťami do areálu firmy a Slávka nám pustila cez repráky poriadne
             hudobné vypalováky zo svojho repertoára...
            Krásne zelení žalude na stromoch okolo základne....
            Kočkám bolo do spevu... taká malá poobedňajšia chvíľka poézie:-)
            A po dobrom obede sme dali drink s Kapitánom Morganom....
             V reprákoch to dobre hralo tak že začala byť dobrá nálada.....
             Baby si aj zaspievali....
             A lietadloóó. Úplne sa vyčasilo tak že sme niečo okolo piatej vyrazili ku pobrežiu
             Po dažďoch vyrašila čerstvá drobná trávička pod píniami na Plavej lagúne
            Ešte sme chytili hrejivé lúče slnka.. ja som šiel do vody bola čerstvá a zaplával som do vzdialenosti kde bývali bóje.
            Teraz už bola časť bójí zrušená, nebolo kde v pohode posedieť na vode ďalej od pobrežia.
             Už nie som ten sebaistý plavec ale predsa som doplával kus do mora omnoho väčší ako sa odvážim na jazere.
             Nuž a vychutnali sme si aj západ slnka..... napriek koncu septembra je stále príjemne teplo.
            Tak že prvý deň mám v celku pohodne za sebou teda až na tú vydýchanú atmosféru v jaskyni....
            Tentokrát sa mi nič schopnejšieho nepodarilo pri západe slnka nafotiť....
             Hlbočina na Soči - Veľké korytá
            Julské Alpy tento rok sme sa tam síce dostali no len na jeden deň....
            Uzáver jaskyne Ludmila bol toto leto osem rokov po jeho osadení demonštratívne vylomený.
           Účastníci Ekodňa na jazere v roku 2016.... Zúčastnilo sa vyše 40 ľudí - fandov do potápania, jaskyniarstva,
           studenej vody a ochrany prírody Sobota 2 jul V roku 2017 sa však takáto akcia už nekonala resp. jaskyniari na
           ňu už v roku 2017 neboli pozvaní. Ekodeň sa konal v ten istý termín ako aj svadba jedného s významných členov
           Hipocampusu Michala Danča ktorý si bral Mirku Jakubčíkovú. Už len s úcty k nemu sa mal termín presunúť na vhodnejšiu
           dobu.Prečo sa teda neorganizoval Ekodeň v príhodnejší termín? Prečo jazero v skutočnosti nebolo vyčistené? Preto že sa
           zúčastnilo vraj len minimum ľudí. Načo sa to potom organizovalo práve v deň svadby expredsedu Hippocampusu,
           keď brehy jazera ostali znečistené odpadom? Vypadá to tak že Hippocampus celkom stratil predošlí glanc. Aj na guláš
           sa tá hŕstka ľudí musela skladať. No videl to svet kedy? Keď robia guláš jaskyniari nikto sa na nič nemusí skladať.
           A pritom sme žiadnym bohatým klubom neni. Guláše som u nás od roku 2008 financoval vždy sám jeden krát pomohla aj
           OS Veľká Fatra, keď sme na jazere poriadali najväčší miestny jaskyniarsky zraz. A celkom posledné tri gúláše už
           financoval náš nový člen Jozef Ridzoň. Na takú úroveň aby sa ľudia skladali na guláš sme sa nikdy nedostali:-)
           Vždy máme sponzora:-)



Piovarči 2017-10-08 22:27
Ak také niečo existuje matematicky a geometricky v ľudskom mozgu prečo by to nemohlo fyzikálne existovať aj vo vonkajšej realite.

Dani Taylor
With the help of Mathematical methods of algebraic topology, scientists have fond structures and multidimensiona l geometric spaces in human brain networks.
According to scientists, a new study has demonstrated that the human brain contains structures and shapes that may have up to 11 dimensions.
Experts have previously stated how Human brains are estimated to contain a staggering 86 billion neurons, including several connections from each cell expanding and connecting in every possible direction producing a super-vast cellular network that SOMEHOW makes us capable of thought and consciousness, reports an article at Science Alert.
Now, an international team of researchers gathered around the Blue Brain project has obtained results that have never before been observed in the world of neuroscience, according to the research written in the journal Frontiers in Computational Neuroscience.
Scientists managed to locate structures in the human brain that display a multi-dimension al universe, revealing the very first geometric design of neural connections and how they react to different stimuli.
Researchers utilized in-depth computer modeling methods in order to understand how human brain cells can adapt themselves in order to carry out extremely complex tasks.
Conceptual illustration of brain networks (l) and topology (r), courtesy of Blue Brain Project
Scientists made use of mathematical models of algebraic topology in order to describe different structures and multidimensiona l geometric spaces in human brain networks.
In the study, scientists note how structures are formed at the same time that they are interlaced in a “unity” that creates a precise geometric structure.

Henry Markram a neuroscientist and director of Blue Brain Project in Lausanne, Switzerland said in an interview: “We have found a world that we had never imagined before. We’ve uncovered tens of millions of these objects even in a small speck of the brain, up through seven dimensions. However, in some networks, we even discovered structures with up to 11 dimensions.”
As explained by scientists, every single neuron within our brain can interconnect to an adjacent one, in a particular way in order to form an object with intricate connections. Interestingly, the more neurons join in with the clique; the more dimensions are joined to the object.
With the help of algebraic topology, experts were able to model the structure within a virtual brain, produced with the aid of computers. Later, experts carried out tests on real brain tissue to verify the results.
After researchers included stimulus into the virtual brain tissue, they found that cliques of progressively HIGHER dimensions compiled. They discovered that in between these cliques were empty spaces like holes or cavities.
Ran Levi from Aberdeen University, who worked on the paper, said in an interview with WIRED:
“The presence of high-dimensiona l cavities when the brain is processing information indicates that the neurons in the network respond to stimuli in a remarkably organized manner.”
“It is as if the brain responds to an inducement by constructing then smashing a tower of multi-dimension al blocks, starting with rods (1D), planks (2D), cubes (3D), and then more complex geometries with 4D, 5D, etc. The sequence of activity throughout the brain resembles a multi-dimension al sandcastle that has the ability to materialize out of the sand and then disintegrate.”
Furthermore, experts note that while shapes that are three-dimension al in nature have height, width, and depth, the objects uncovered by experts in the study don’t exist in more than three dimensions in our REALITY. However, mathematicians used to define them may contain as much as 5, 6, 7 or up to 11 dimensions.

Professor Cees van Leeuwen, from KU Leuven, Belgium, said in an interview with Wired: “Outside of physics, high-dimensiona l spaces are commonly used to represent complex data structures or conditions of systems. For example, the state of a dynamical system in state space.”
“The space is simply the combination of all the degrees of freedom the system has, and its state represents the values these degrees of freedom are actually assuming.”
This research was published in Frontiers in Computational Neuroscience.
wired.co.uk/.../... al-network-brains
www.sciencealert.com/.../
jan lavicka 
akorát, že je jich 12 v mozku, uvidíš, jak to dřív nebo později poopraví
Piovarči
Našli čo našli a už to čo našli je niečo čo nikto nečakal to ako keby sa do nášho mozgu podpísal matematik tvorca evolúcie v prírode...
Tím používal algebraickú topológiu , vetvu matematiky, ktorá popisovala vlastnosti objektov a priestorov bez ohľadu na to, ako zmenili tvar. Zistili, že skupiny neurónov sa spájajú do "klikov" a že počet neurónov v klike by viedol k ich veľkosti ako vysoko rozmernému geometrickému objektu (matematický rozmerový koncept, nie časopriestorový ).

Tak že v modzgu je uložený len matematicko geometrický model viacdimenzionál nej časopriestorove j relaity o ktorej reálne uvažuje aj teoretická fyzika či teória strún.
Toto je naozaj pozoruhodné akoby mozog mal isté disproporcie pre tieto reality matematicky zakódované v sebe.
Mohlo by to mať súvislosť s existenciou vnímania hraničných stavov NDE („near death experience“) a rozšíreného vedomia či stavov prakticky vyvolaných DMT - dymetyltryptamí nom

blu
 čiže .... zobecnelý viacrozmerný matematický tensor

Piovači
A keďže tam je matematicky vyjadrený, keďže ho tam Príroda zapísala môže to svedčiť o tom že matematicky popísala skutočnú realitu?

Josef Švejk
“The space is simply the combination of all the degrees of freedom the system has, and its state represents the values these degrees of freedom are actually assuming.” Je část článku AC 24 vynechaná.
Takže, samozřejmě nejde o vícerozměrné fyzikální prostory a samozřejmě máte naprostou pravdu při hodnocení AC 24. Možná je to způsobeno jen větším počtem dutin obvykle se vyskytujících u novinářů, nebo překladatelem, který obvykle umí pouze překládat stylem Google.

 Piovarči
A tu je jeden strojový preklad článku:
Ľudský mozog dokáže vytvoriť štruktúry až do 11 rozmerov

"Našli sme svet, ktorý sme si nikdy nepredstavovali."
SIGNE DEAN
13 JUN 2017
AddThis Sharing Buttons
Share to FacebookShare to TwitterShare to FlipboardShare to Copy Link

Neurovedci použili klasickú vetvu matematiky úplne novým spôsobom, aby sa pozreli do štruktúry našich mozgov. Zistili, že mozog je plný mnohorozmerných geometrických štruktúr pracujúcich v rozmeroch až 11 rozmerov.
Sme zvyknutí premýšľať o svete z trojrozmernej perspektívy, takže to môže znieť trochu zložitejšie, ale výsledky tejto novej štúdie by mohli byť ďalším dôležitým krokom k pochopeniu štruktúry ľudského mozgu - najkomplexnejše j štruktúry o ktorých vieme.

Tento najnovší model mozgu bol vytvorený tímom výskumníkov projektu Blue Brain Project , švajčiarskej výskumnej iniciatívy venovanej budovaniu rekonštrukcie ľudského mozgu pomocou superpočítača.

Tím používal algebraickú topológiu , vetvu matematiky, ktorá popisovala vlastnosti objektov a priestorov bez ohľadu na to, ako zmenili tvar. Zistili, že skupiny neurónov sa spájajú do "klikov" a že počet neurónov v klike by viedol k ich veľkosti ako vysoko rozmernému geometrickému objektu (matematický rozmerový koncept, nie časopriestorový ).

"Našli sme svet, ktorý sme si nikdy nepredstavovali ," hovorí vedúci výskumný pracovník neuroscienti Henry Markram z inštitútu EPFL vo Švajčiarsku.

"Existujú desiatky miliónov týchto objektov dokonca aj v malej škvrne mozgu, cez sedem rozmerov. V niektorých sieťach sme dokonca našli štruktúry s až 11 rozmermi."

Len aby sme boli jasní - nie je to tak, ako by ste si mysleli o priestorových rozmeroch (náš vesmír má tri priestorové rozmery plus jednu časovú dimenziu), namiesto toho sa vzťahuje na to, ako vedci pozreli na neurónové kliky, aby určili, ako sú spojené.

"Siete sú často analyzované z hľadiska skupín uzlov, ktoré sú celkovo spojené, známe ako kliky." Počet neurónov v klike určuje jej veľkosť, alebo formálnejšie jej rozmer, " vysvetľujú výskumníci v príspevku .

Predpokladá sa, že ľudské mozgy majú ohromujúci 86 miliárd neurónov s viacerými spojeniami z každého bunkového pásu v každom možnom smere, čím vytvárajú obrovskú bunkovú sieť, ktorá nám nejako spôsobuje schopnosť myslenia a vedomia .

S takým veľkým množstvom spojení, s ktorými budeme pracovať, nie je divu, že stále nemáme dôkladné pochopenie toho, ako funguje neurónová sieť mozgu. Ale nový matematický rámec postavený tímom nás berie o krok bližšie k jednému dňu s digitálnym mozgovým modelom.

Na vykonanie matematických testov tím použil podrobný model neokortexu tímu Blue Brain Project zverejneného v roku 2015 . Predpokladá sa, že neokortex je naposledy vyvinutou súčasťou nášho mozgu a ten, ktorý sa podieľa na niektorých našich funkciách vyššieho rádu, ako poznávacie a zmyslové vnímanie.

Po vývoji matematického rámca a jeho testovaní na niektorých virtuálnych stimuloch, tím potvrdil aj výsledky na skutočnom mozgovom tkanive u potkanov.

Podľa výskumníkov poskytuje algebraická topológia matematické nástroje pre náročné detaily neurónovej siete, a to tak v detailnom pohľade na úrovni jednotlivých neurónov, ako aj v širšom rozsahu štruktúry mozgu ako celku.

Spojením týchto dvoch úrovní výskumníci mohli rozoznať veľké rozmery geometrických štruktúr v mozgu, ktoré tvoria zbierky pevne spojených neurónov (cliques) a prázdne priestory (dutiny) medzi nimi.

"Zistili sme pozoruhodne vysoký počet a rozmanitosť vysoko rozmerovo orientovaných klikov a dutín, ktoré neboli videli už v neurónových sieťach, či už biologických alebo umelých," píše sa v štúdii .

"Algebraická topológia je ako ďalekohľad a mikroskop súčasne," hovorí jeden z tímu, matematik Kathryn Hess z EPFL .

"Môže sa priblížiť do sietí a nájsť skryté štruktúry, stromy v lese a vidieť prázdne medzery, čistia, všetky súčasne."

Tieto očisty alebo dutiny sa zdajú byť kriticky dôležité pre funkciu mozgu. Keď výskumníci poskytli svojmu virtuálnemu mozgovému tkanivu stimul, videli, že neuróny reagujú na neho veľmi organizovaným spôsobom.

"Je to ako keby mozog reagoval na podnet tým, že budoval [a] a potom zničil vežu mnohorozmerných blokov, počnúc tyčami (1D), potom doskami (2D), potom kocky (3D) a potom zložitejšími geometriami s 4D, 5D atď., " hovorí jeden z tímu, matematik Ran Levi z Aberdeen University v Škótsku.

"Priebeh činnosti v mozgu sa podobá na viacdimenzionál ny pieskový kameň, ktorý sa materializuje z piesku a potom sa rozpadá."

Tieto zistenia poskytujú nový obraz o tom, ako mozog spracováva informácie, no výskumníci poukazujú na to, že ešte nie je jasné, čo vytvára kliečky a dutiny vo svojich veľmi špecifických spôsoboch.

A bude potrebné vykonať viac práce, aby sme zistili, ako zložitosť týchto mnohorozmerných geometrických tvarov tvorených našimi neurónmi koreluje so zložitosťou rôznych kognitívnych úloh.

Ale to rozhodne nie je posledné, čo budeme počuť o poznatkoch, ktoré nám môže dať algebraická topológia na tohoto najzákladnejšie ho ľudského orgánu - mozogu
.
Štúdia bola publikovaná vo Frontiers of Computational Neuroscience .
www.sciencealert.com/.../
Táto práca nie je fantasmagória

Josef Švejk
 Milý Pio, nikdo netvrdí že jde o fantas. Jádro pudla tkví v tom, že novinářské články na toto téma vyznívají jako by šlo o fyzikální vícedimezionali tu. Ve skutečnosti mají autoři výzkumu na mysli algebraickou vícedimezionali tu, což je něco v algebře naprosto běžné a v technické praxi běžně používané. Pokud jsou struktury mozku propojené způsobem, který lze popsat algebraickou rovnicí o 11 neznámých, pak jsou v běžné hantýrce označeny jako 11 rozměrné. Což ovšem běžný čtenář ihned chybně chápe jako 11ti rozměrný fyzikální prostor.

Piovarči
Jasne to som pochopil hneď ako som si prečítal preklady úplnejších článkov:-)

LubinenKremlBot
Jestliže nás Bůh stvořil k obrazu svému tak se pořád nedivme jaký potenciál v nás dříme.Jenom je potřeba ho lehce brzdit aby jeho děti něco nevyvedli.

 Piovarči
Nuž toto zistenie je úžasné preto že v mozgu je zapísaný matematický predpoklad viacdimenzionál nych realít, ktoré ľudia zažívajú a živo popisujú pri hraničných stavoch v rozšírenom vedomí NDE ktoré vznikajú pri produkcii alebo podaní syntetického DMT - dymetyltryptamí nu. Je to taký krásny čriepok do celkovej mozajky okolo noosféry človeka a jeho duchovnej podstaty.
Som rád že ľudstvo prichádza do takéhoto štádia poznania keď sa puzle pomaly skladá dohromady a začínajú sa črtať súvislosti medzi zdanlivo nespojitelnými a neuveriteľnými javmi.

 LubinenKremlBot
Pio mozek je úžasný nástroj ale velice náchylný na manipulativní změny z okolí , kdy některé entity mohou do něho vstupovat ,to jsou parazitické bytosti.Díky Bohu máme srdce a jenom přez něj a jeho Boží jiskru máme šanci se z této klece vymanit.Mozek je ,,jenom''náznak toho co všechno naše bytost může v budoucnu dokázat i když cílem je prostor našeho Stvořitele bez vnímání času , kde čas v dokonalosti Boží přítomnosti ztrácí svůj význam.

P
Viem večné teraz. Ak sú v mozgu tieto vzorce tak to má nejaký účel a nejakú funkciu. Je to veľmi zaujímavá informácia stavajúca vedu pred množstvo otázok aj v oblasti etiky a opodstatnenia veľkých duchovných učení. Veď aj meditácia ktorú duchovné učenia praktizujú sa ukázala ako zdraviu veľmi prospešná a budujúca človeka pretvárajúc ho v duchovnej evolúcii na niečo vyššie a lepšie na morálne a eticky dokonalejšiu a slobodnejšiu bytosť

L
Jinak co nám to je platný ,když se necháme ovládat psychopaty a samy se ještě nenaučili využít těchto možností, které nás předurčují k neskutečným schopnostem.Hol t vyučit se a složit zkoušku nebude tak jednoduché ale jednou se to povede.

P
Každí takýto objav je nepriamym doložením existencie tých vyšších duchovných princípov

  filip126
Dostat sa za hranicu hmoty(atomy,ele ktrony,fotony.. .) iba s pomocou hmoty (vedecke pristroje) nie je mozne. Za hmotnymi dimenziami su nehmotne, a tie je mozne spoznat iba nastrojmi na to urcenymi - vola+meditacia+ mozok+dusa. Pod hmotu patria aj dosial zname ziarenia a energie. Citajte knihu ALATRA , volne dostupna na webe, a tiez Prapuvodni Fyzika Allatra.

P
 Ale veda predsa len nachádza stopy a konštrukcie v našom mozgu o ktorých nepredpokladala že tam môžu existovať..... Sú to stopy Veľkého programátora tie sme našli aj v samotnej štruktúre kódovaného zápisu v DNA.
Mohlo by to znamenať že nie sme náhodným produktom neživej prírody ale doslova projektom niečoho inteligentného čo nás presahuje

Karel1515
A neznamena to, ze z tehle zeme vubec nepochazime? ????????
www.facebook.com/.../?type=3

 L
 Pocházíme ze Stvořitele a jsme jeho součásti a naší domovinou je veškerý prostor vědomě stvořený našim Otcem tj.celý vesmír ale na zkoušku lidského ducha stačí v určité fázi vývoje každého z nás Země a podívej v jakém stavu je s takovým to vědomím , je nemožné pustit lidstvo dál a proto v rámci vývoje musí dojít k oddělení těch kterým bude dovoleno na základě karmy postoupit výš a naopak další zbylí sestoupí neboť je láká temnota hrubší materie, vše svobodně a přirozeně v duchu Božího plánu a jeho nekonečné lásky a odpuštění.

P
 Lubienin
Prečítaj si článok pod fotkami ak si to ešte nečítal
aragonit9.blogspot.sk/.../...

L
 Pio přečet odpovídá to i východním duchovním naukám
Staroindickým Védám.Vždy mě připadlo ,že to co prožívám je jen dokonalejší forma snu a to pravdivé podstatné je někde jinde a to mám již od mala ,že todle není to co by mělo být .Nikdy jsem nechtěl uvěřit , že to co si lidé dělají hrozného může být opravdovà skutečnost.Tak ,že myšlenka ,že se jedná o dokonalou iluzi mě osvobozuje a jsem ochoten ji i pochopit ale stále jen částečně.Stále je co dělat aby zvítězilo dobro,ikdyž to je dokonalá iluze ,je pro mne čím dál těžší se na to jen koukat ale pokud má i negace splnit svůj účel k dobru nezbývá než dát za pravdu i druhý straně.Ovšem pro mě to nic nemění.

P
Presne o dobro je treba sa neustále snažiť. Ak chceme mať okolo seba harmóniu musíme ju začať vytvárať a zlo nerozmnožovať a veci začať chápať snažiť sa pochopiť prečo sa deje čo sa deje a ako procesy fungujú a nekonať iným to čo by sme nechceli aby oni konali nám.

L
 Souhlas Pio.Jinak jsem fanda indiánského kmene Kogi,kteří o nás mluví jako o mladších bratrech a zatím chápou velice málo .Na youtube je o nich film a Jarda Dušek je taky rozebírá ve svých pořadech tak to někdy zkoukni.

P
Daj nejaký odkaz o nich som ešte nepočul
Mňa zasa tak exoticky zaujali napríklad Toltécki šamani. Indián Juan Matus (don Juan) Toltécky Nagual
Tam je zhrnutá úžasná múdrosť a vymakaná technika majstrovstva bojovníka na ceste.

Dám pár citátov

MOC ZÁVISÍ OD TOHO, čo človek vie. K čomu je poznať veci ktoré nemajú žiadne využitie? Takéto znalosti nám nijak nepomôžu sa pripraviť na nevyhnuteľné stretnutie s neznámom.

NIČ NA SVETE nedostane človek darom. Čo je treba sa naučiť, je nutné sa naučiť s vypätím všetkých síl.

K VEDOMOSTIAM JE TREBA PRISTUPOVAŤ rovnako ako k boju. V plnej bdelosti, so strachom, s rešpektom a obsolútnou sebadôverou. Pristupovať k vědení či k boju inak je chyba a kto ju urobí, nemusí žiť ani tak dlho, aby mohol tejto chyby ľutovať.
Pokiaľ človek splní všetky tieto štyri podmienky - bdelosť, strach, respekt, a absolútna sebadôvera - nie je už ďalšej chyby, ktorej by sa mal vyvarovať. Pokiaľ splní tieto podmienky, je jeho činnosť zbavená malátnosti, ktorou sa vyznačuje činnosť hlupáka. A pokiaľ zlyhá či je porazený, stratí iba bitvu.

Kedykolvek sa človek rozhodne učiť, musí pracovať zo všetkých síl. Jeho možnosti učiť sa sú dané jeho prirodzenosťou. Strach z vědení je prirodzený, všetci ho zažívame a nič s tým nemôžeme urobiť. Ale nech už sú vedomosti akokoľvek hrozivé, predstava človeka bez vedomostí je ďaleko hrozivejšia.

Bojovník preberá zodpovednosť za svoje činy...

Bojovník si vyberá cestu ktorá má srdce. Ktorúkoľvek cestu so srdcom, a potom ju nasleduje, raduje a smeje sa. Preto že zří, vie, žejeho život bude preč skôr, ako sa nadeje. Zří, že nič nie je doležitejšie ako to ostatné.

Bojovník žije tým že koná....

Pocit dôležitosti seba samého činí človeka ťažkým, nemotorným a zbytočným. Aby bol bol človek bojovník, musí byť ľahký a pohyblivý

Obyčejný človek buď víťazí, alebo je porazení. A preto že je na tom závislý, stáva sa buď prensaledovateľ om, alebo obeťou. Tieto podmienky človeka ovládajú tak dlho, dokiaľ nie je schopný zřít. Zření rozptyluje ilúziu víťazstva, porážky či strádania...

Zámer je to, čo vedie človeka k úspechu vtedy, keď mu jeho myšlienky hovoria, že je porazení. Pôsobí i navzdor bojovníkovej slabosti. Zámer je to, čo ho činí nezraniteľným. Zámer, je to, čo preráža šamana stenou. Čo ho prerazí priestorom do nekonečna.

Len myšlienka na smrť umožňuje bojovníkovi dostatočný odstup. Dostatočný k tomu, aby sa mohol čomukoľvek oddať. Vie že je mu smrť v pätách a že mu nedopraje, aby k niečomu prilnul. A tak sa bez žiadosti snaží o všetko.

Sme ľudia a našim údelom je učiť sa a nechať sa vrhať do neuveriteľných nových svetov. Bojovník ktorý zrie energiu, vie že tieto nové svety nemajú konca...

Bez ustania sami zo sebou hovoríme o svete. Týmto vnútorným rozhovorom svet vlastne udržujeme. A keď ukončíme tento rozhovor, v ktorom sami sebe rozprávame o sebe a o našom svete, svet sa okamžite stane takým, akým v skutočnosti je.
Našim vnútorným hovorom svoj svet neustále obnovujeme, naplňujeme ho životom a podopierame ho. A nielen to, pomocou tohoto vnútorného rozhovoru si vyberáme i našu cestu životom. Preto si vyberáme neustále rovnaké veci znovu a znovu, dokiaľ nezomrieme. Preto že pokiaľ nezomrieme, vedieme stále rovnaký vnútorný rozhovor.
Bojovník si je toho vedomí a snaží sa tento vnútorný rozhovor zastaviť...

Antropológ Carlos Castaneda v Kolese času píše:

V tú dobu Juan Matus neustále zdôrazňoval dôležitosť predstavy bojovníka. Hovorieval že bojovník je pochopiteľne omnoho viac než len predstava. Že je to spôsob života a že tento spôsob života, je jedinou možnosťou, ako zapudiť strach, a jedinou cestou, ako uvolniť prúd svojich aktivít tak, aby plynuli volne.
Bez predstavy bojovníka nie je možné prekonať prekážky na ceste poznania.
Don Juan charakterizoval bojovníka ako válečníka par excellans. Jeho vnútorné nastavenie ulahčené zámerom dávnych šamanou. Ako vnútorné nastavenie prístupné každému človeku. (Zrejme ide o prístup k istej špeciálnej časti kolektívneho vedomia alebo Sheldrakeho morfickej rezonancie)
Zámer oných šamanov je tak mocný, tak silný, že vytvorí štruktúru bojovníka v každom, kto sa ho len dotkne. Ani si nemusí byť toho dotyku vedomí.
Skrátka bojovník sa pre šamanov dávneho Mexika stal vycvičenou jednotkou. Bol tak naladení k boju, tak výnimočne bdelý, že vo svojej najčistejšej podobe nepotreboval žiadne pomôcky k tomu, aby prežil. Nebolo treba mu dávať dary, alebo ho upútavať rečami či činnosťou. Alebo ho utešovať alebo mu dávať nejaké popudy. To všetko už bolo v štruktúre bojovníka zahrnuté. Preto že táto štruktúra sa vytvorila zámerom dávnych šamanov a tí si dali pozor, aby nevynechali nič predvídateľného .. Výsledkom bol bojovník, ktorý bojoval sám o sebe a zo svojej tichej sebadôvery čerpal všetky impulzy nutné k tomu, aby bez výhovoriek konal, bez toho aby ho o to bolo nutné žiadať.
Ja osobne pokladám predstavu bojovníka za jednu z najviac fascinujúcich vecí, s ktorou som sa kedy stretol, páše Castaneda. Domnieval som sa, že keby som túto predstavu prijal, zaviazal by som sa k okamžitej poslušnosti a vzdal sa tak možnosti svoje chovanie zvážiť a prípadne protestovať či reptať.
Mojím celoživotným zvykom totiž bolo reptanie a úprimne povedané bol som ochotný bojovať zubami nechtami, aby som sa ho nemusel vzdať.
Vznášanie námietok som považoval za znak citlivého odvážneho a otvoreného človeka, ktorý si vie rady, ako vyjadriť svoje stanoviská a dať najavo, čo sa mu páči a čo nie.
Keby som sa toho všetkého mal vzdať, len aby som sa zmenil v bojujúceho tvora, utrpel by som väčšiu stratu, než som mohol uniesť.
Tak vypadali moje vnútorné myšlienky.
Ale na druhú stranu som prahol po priamosti, kľude, a efektívnosti bojovníka.
Jedna z veľkých pomôcok, ktorú šamani dávneho Mexika použili pri snahe definovať pojem bojovníka, bola predstava prijatia smrti ako spoločnika, ako svedka našich činov.
Don Juan hovoril, že akonáhle je raz táto predstava prijatá, aj keď len vo svojej najmiernejšej forme, vytvára sa most cez priepasť, ktorá oddeľuje náš každodenný život od niečoho, čo je pred nami a čo nemá žiadne meno. Niečoho čo je skryté v hmlách a čo sa ani nezdá existovať. Niečoho tak strašne nezreteľného, že sa o tom ani nedá hovoriť, a napriek tomu nepopierateľne prítomného.
Don Juan tvrdil, že jediná bytosť na zemi schopná tento most prejsť, je bojovník: kľudný uprostred boja a neporaziteľný, preto že nemá čo stratiť. Fungujúci a efektívny, preto že vyhrať môže všetko.

Bojovník nie je suchý list vydaný napospas vetru. Nikto ním nepostrkuje. Nikto ho nemôže prinútiť, aby jednal sám proti sebe alebo proti svojmu presvedčeniu. Bojovník je vycvičený aby prežil a prežíva tým najlepším z možných spôsobov...
aragonit9.blogspot.sk/.../...

L
 m.youtube.com/.../ zkus tohle Pio a dík .

P
 Pozrel som si to. Zaujalo ma hlavne to ako vychovávajú deti uzavreté v tme. Dnes vieme že pri dlhodobom pobyte v tme sa v mozgu vytvára dymetiltriptami n DMT retransmiter ktorý prenáša človeka do rozšíreného stavu vedomia v iných dimenziách. Zaujímavé je ako fungujú na tej koke:-) Peyotlom a durmanom si pomáhali aj Mexický šamani pri zasväcovaní adeptov. Podivuhodná bola ich telesná výkonnosť a odolnosť vo vysokom veku.

Osobná sila je pocit. Niečo ako pocit šťastia. Alebo je o nej možné hovoriť ako o nálade, rozpoloženiu. Osobná sila je niečo, čo človek získa celoživotným zápasom...

Pokiaľ má bojovník v niečom uspieť, musí úspechu dosiahnuť hladko. Síce po veľkom úsilí, ale bez stresu a posadnutosti....

Sebadôvera bojovníka nie je to isté ako sebadôvera obyčajného človeka. Ten hľadá istotu v očiach diváka a nazýva to sebadôverou. Bojovník hľadá dokonalosť vo svojich vlastných očiach a nazýva to pokorou. Bežní človek je pripútaní k ostatným ľuďom a bojovník je pripútaný (ukotvený) k nekonečnu..

Uholným kameňom šamanizmu je zmena predstavy o svete. A zastavením vnútorného rozhovoru je jediný spôsob, ako túto zmenu dosiahnúť...

Keď sa bojovník naučí zastaviť svoj vnútorný rozhovor, všetko sa stáva uskutočniteľným . I tie najodvážnejšie predstavy sa stávajú dosažiteľnými.

Bojovník prijíma svoj údel, nech už je akýkoľvek, a to s hlbokou pokorou. Pokorne prijíma to, čím je. Nepovažuje to za dôvod k reptaniu, ale za životnú výzvu.

Pokora bojovníka nie je pokora žobráka. Bojovník svoju hlavu neskláňa pred nikým, ale zároveň nikomu nedovolí, aby svoju hlavu sklonil pred ním. Žobrák naopak padá na kolená, smeká klobúk a zametá podlahu pred každým, koho pokladá za vyššieho. Od nižších, než je on sám, však vyžaduje, aby pred ním zametali podlahu.

Vada slov je v tom, že sa nimi vždy cítime osvietení. Ale keď sa otočíme čelom k svetlu, slová zlyhajú a my čelíme svetu bez osvietenia, rovnako ako predtým.
Z toho dôvodu bojovník nevyhľadáva slová, ale činy. Tak získava nový obraz sveta - nový obraz, v ktorom rozprávanie stráca význam a kde nové činy prinášajú nové pochopenia

Poznanie je tá najzvláštnejšia vec, zvášť pre bojovníka. Pre bojovníka je poznanie niečo, čo náhle prichádza, celkom ho pohltí a samo sa mu odovzdá.

Bojovník sa považuje za mŕtveho, a tak nemá čo by stratil. To najhoršie sa mu už prihodilo. Má preto hlavu jasnú a chladnú. Keď však niekto hodnotí jeho slová a skutky, ani vo sne ho nenapadne, že bojovník už má všetko za sebou

Keď sa zastaví vnútorný rozhovor, svet sa zrúti. Na povrch sa vynorí najpodivuhodnej ší aspekt našej podstaty. Ako by predtým bol našimi slovami držaný vo vezení.

Bojovníci svoje víťazstvá nezískavajú tým, že prerážajú hlavou steny, ale tým, že tieto steny prekonávajú. Bojovníci steny preskakujú, neničia ich.

Bojovník ako učiteľ musí predovšetkým učiť o nutnosti konať bez očakávania odmeny......

Keď človek nemá čo stratiť, stáva sa skutočným. Strach sa nás zmocňuje len vtedy, ak ešte stále na niečom lpíme.

Bojovník nemôže ponechať nič náhode. V skutočnosti ovláda výsledky udalostí silou svojho vedomia a svojím nezlomným zámerom

Jediná sloboda ktorú bojovník má, je sloboda byť dokonalým. Nielenže je dokonalosť slobodu, je to i jediný spôsob, ako narovnať ľudskú formu

Boj o túto dokonalosť sa odohráva práve tu na tejto zemi

Pekne vyjadrené najvyšší čas aby sa objavil nový ľudskejší model riadenia štátu.
To čo objavuje veda je memento pre tých ktorí cielene a bezohľadne prosperujú na biede a nešťastí iných.

Vedci z univerzity v Southamptone prišli na to, že ľudské vedomie funguje minimálne niekoľko minút po tom, čo človek umrie.
Výskum života po živote a zážitkov na hranici života a smrti, ktorý robili s dvomi tisíckami ľudí z rôznych krajín, priniesol zaujímavý výsledok. Naše vedomie funguje aj po tom, čo ľudský mozog celkom „vypne". Odborníci skúmali pacientov z 15 rôznych nemocníc v Anglicku, Amerike a Rakúsku.

„Vieme, že po tom, čo srdce prestane biť, nemôže fungovať ani ľudský mozog," povedal Sam Parnia, doktor a vedúci tímu vedcov. „V tomto prípade však vedomie pokračovalo asi tri minúty, aj keď srdce a mozog boli nefunkčné," dodal odborník, ktorý bol sám prekvapený, keď „mŕtvy" opísal všetko, čo sa dialo.

Pacienti, ktorí prežili klinickú smrť, po prebratí opisovali mimoriadne príjemný pocit voľnosti, pokoja a lásky. Niektorí povedali, že čas sa akoby spomalil, iní tvrdili, že sa naopak zrýchlil. Mnohí však videli tunel, žiaru, cítili teplo. Vraj akoby na druhej strane svietilo obrovské Slnko. Zopár ľudí opísalo pád do hlbokej vody.

Doktor Parnia tvrdí, že na niektorých ľudí môžu pôsobiť lieky o niečo intenzívnejšie ako na ostatných. Preto si niektorí nepamätajú z klinickej smrti nič. Téma zostáva naďalej jednou z najkontroverzne jších a žiada si, aby zážitky po smrti vedci ďalej skúmali. Dobrou správou je, že existuje nádej...
tvnoviny.sk/.../...



Toto je závažná informácia r.m. díky za odkaz

White s kolegy upozorňují, že prohráváme v nebezpečném závodě. Šíření nové supermalárie již teď způsobuje alarmující nárůst případů neúspěšné léčby malárie. Podle Whita jde o závažné ohrožení zdraví lidí v řadě zemí, které bychom měli naléhavě řešit. K dnešnímu dni hlásí malárii rezistentní vůči artemisininu celkem pět zemí JV Asie: Kambodža, Laos, Thajsko, Vietnam a Myanmar. Nejvíce obav se soustředí na pomezí Kambodže a Thajska, kde se plazmodia nedávno stala rezistentními prakticky vůči všem používaným lékům. Kmen Plasmodium falciparum PfPailin, který se objevil v roce 2008, se šíří ze západní Kambodže, podél řeky Mekong, a již dosáhl jižního Vietnamu.
Odborníci se obávají, že se multirezistentn í malárie bude i nadále rychle šířit. Může proniknout všude tam, kde plazmodia rozšiřují malaričtí komáři. Pohromu to prý způsobí hlavně v Africe.
www.youtube.com/.../
S utečencami sa to potom ľahko dovlečie aj do EU.

 

 ...bacha, podzim!!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára